reklama

PICASSO – fenomén 20. storočia

Jeho renesančné umenie kresby, jeho fantasticky bohatá invencia, jeho neobyčajné chápanie vizuálnych a priestorových problémov, mimoriadne široké a hlboké vnútorné nazeranie, cítenie, schopnosť výrazu... Aj keby sa nestal otcom kubizmu a neprešiel pred tým modrým obdobím, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou popredným umelcom 20. storočia. Vždy však bol predovšetkým maliarom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
autoportrét
autoportrét 


PICASSO – fenomén 20. storočia

Jeho renesančné umenie kresby, jeho fantasticky bohatá invencia, jeho neobyčajné chápanie vizuálnych a priestorových problémov, mimoriadne široké a hlboké vnútorné nazeranie, cítenie, schopnosť výrazu... Aj keby sa nestal otcom kubizmu a neprešiel pred tým modrým obdobím, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou popredným umelcom 20. storočia. Vždy však bol predovšetkým maliarom. Zrevolucionizoval umenie bez toho, aby zavrhol minulosť. Stal sa fenoménom, pozná ho takmer každé dieťa, pri vyslovení jeho mena sa nám v mysli vybavia jeho obrazy, sochy, on sám. Pablo Picasso, najväčší maliar 20. storočia a jeden z najväčších vôbec.

Tesne na konci 20. storočia sa človek musel veľmi snažiť, aby nenarazil na rôzne ankety, súťaže, vyhlasovania najväčších diel svetovej literatúry 20. storočia, najkrajších stavieb, najdôležitejších objavov a vynálezov a podobne. Medzi všetkými týmito anketami sa našla aj taká, ktorej úlohou bolo vybrať najväčšieho génia storočia. Do ankety sa zapojilo niekoľko miliónov ľudí z krajín celého sveta. Vybrať najväčšieho génia určite nebolo jednoduché, ale výsledky boli jednoznačné. Tí géniovia boli celkom traja: Albert Einstein, skutočne geniálny fyzik, tvorca teórie relativity a majiteľ štýlového účesu; Charlie Chaplin, herec, komik, nesmierne zábavný malý chlapík s fúzikmi, ktoré neskôr nosil aj iný, smutne preslávený muž; a PABLO PICASSO - maliar. Prečo sa však stal masovým fenoménom, keď porušoval zaužívané konvencie, nešiel s duchom doby, dával priestor novým formám umenia, ktorým spočiatku nik nerozumel? Prečo sa ním stal, keď sa snažil vždy byť len sám sebou? Prečo žal triumfy pri objavoch, na ktoré predtým nikto ani nepomyslel? Picasso bol klasik v romantickom svete. Všade okolo neho kraľovala farba, ale on na vždy na prvé miesto kládol priestor a formu.

Niet na svete umelca, a to nielen výtvarného, o ktorom by bolo vyšlo ešte za jeho života toľko biografických kníh ako o Picassovi. Na druhej strane zaňho však v prvom rade hovorili jeho obrazy, ktoré boli „fanatickým autobiografizmom“. V Picassovom diele sa zjavujú jeho životné inšpirácie, lásky, priatelia, deti... Aj keď mlčí hovorí. Bol často iskrivý, výbušný, naliehavý, drastický, kruto veselý, či smutný, ale nikdy nebol nudný.

Nedávno sme s kamarátmi hovorili o Hemingwayovi. Hovorili sme o tom, že ho niektorí kritici považujú za gýč. Určite by sa o tomto, podľa mňa veľmi divnom názore dali viesť dlhé polemiky. Ako by sa títo kritici postavili k Picassovi? V jednej knihe som sa raz dočítal túto vetu: Picasso znamená pre výtvarné umenie to, čo pre fyziku Einstein, Pavlov pre fyziológiu, Chaplin pre film, Hemingway pre literatúru. (1) Čo by asi povedali na to? Možno je pre niektorých kritikov gýčom všetko, čo sa páči masám. Ale Picasso sa nechcel páčiť. Veď jeho ľudia na plátne sú asi z úplne iného sveta. Raz priveľmi hranatí, inokedy priveľmi tuční, najmä ženy, tie iste nepatria do ľudských náručí. Ani pravú farbu nemajú, sú sivé, bledé, akoby preziabnuté. Nikdy nepodľahol samoúčelnosti doby. Vášnivo prežíval konfrontáciu umelca so spoločnosťou, osobne bojoval za svoje miesto medzi obyčajnými ľuďmi a vydobil si miesto na výslní. Veď bol vôbec prvým umelcom, ktorému ešte za jeho života otvorili Louvre. Umelec už sa svojho života považovaný za nesmrteľného. Rozhlas, televízia a noviny svorne strácali „vkus“. Vraveli, že stihol všetko. Dovŕšil impresionizmus v modrom a neskôr v ružovom období, ale stále je tu badať aj vplyv jeho vzorov – El Greca a Cézanna. Namaľoval jedno z jeho najlepších, najznámejších, najdrahších diel Slečny z Avignonu a pomohol vymyslieť kubizmus. Vpustil do európskeho umenia africký vietor, jedných urazil, druhých nadchol. (2) Braque a neskôr Gris, ktorého nemal rád a pokladal ho za nie veľmi dobrého maliara, sa vydali po jeho stopách. Ale Picasso svoj objav opustil. Zatratil svoje dieťa a šiel ďalej. Bez rečí. Pridal sa k surrealistom dvadsiatych rokov. Ani tu sa však nezastavil a pokračoval. Dnes už môžeme so stopercentnou istotou tvrdiť, že nepatril k žiadnemu výtvarnému smeru. Nebol impresionista, nebol kubista, nebol surrealista ani antický kresliar. Bol PICASSO. A kritici? Podľa môjho názoru sú z deväťdesiatich percent len neúspešnými pseudoumelcami, ktorí sami nedokázali nič. Musia kritizovať. Picasso sa im vždy smial, nedal na ich názor. On je tu stále, a tí, ktorí ho kritizovali už dávno nie.

Páčil sa a páči sa masám? Pretože je moderný a nový? Priznám sa dosť dobre tomu nerozumiem. Chápem prečo sa väčšine ľudí páčia telenovely, prečo sa im páčia akčné filmy, hudba Britney Spears, Pokémoni a kópie antických sošiek z lacnej sadry. Ale prečo sa im páči Picasso... Prinajmenšom ho aspoň poznajú a pokladajú za fantastického maliara. Taký je osud človeka – maliara, ktorý sa o to nikdy nesnažil.

Zaujímal by ma jeho postoj k tejto veci. Dnes už samozrejme nie je možné pohovoriť si o tom so samotným Majstrom. Ale ani za jeho života by to nebolo ľahké. „Picasso no habla“. Picasso nehovorí. Vytrvalo odmietal novinárov a návštevy, nepríjmal zahraničné excelencie. Mýtus storočia bol na sklonku svojho deväťdesiattriročného života zatvorený vo svojom sídle Notre-Dames-de-Vie v Mougins na riviére. Bol rovnako nedobytný ako väčšina jeho diel, uzavretých v sejfoch svetoznámych bánk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Pamätáte si na časy prvomájových sprievodov? Nie, nechcem hovoriť o tom, že bol presvedčeným komunistom. Pýtam sa na prvé máje. Keď som ako dieťa pochodoval v sprievode s mávatkom v ruke, ani som len netušil, že holubica, ktorá je na ňom zobrazená a symbolizuje mier, pochádza z jeho dielne. Bol vždy aktívny vo veciach občianskych a jedinou zbraňou, ktorou počas svojho života bojoval proti neprávosti bol štetec. Nemusím spomínať jeho najznámejšie dielo Guernica.

Vieme o ňom všetko. Všetko sme sa dozvedeli z jeho obrazov. Z tých obrazov, ktoré počas svojho modrého obdobia pálil, aby sa trochu ohrial. Na začiatku svojej „kariéry“ bol totiž ako všetci umelci veľmi chudobný. Za obraz, za ktorý v tej dobe pýtal 15 frankov si dnes môžete kúpiť zámok vo Francúzsku. Možno kvôli tomu, že jeho obrazy sú nesmierne drahé sa ľuďom páči. Lebo ľudia sú už takí. Páči sa im všetko, čo je všeobecne pokladané za pekné a vzácne. Za svojho života sa občas venoval aj reklame. Ilustroval časopisy, nebránil sa ani maľovaným reklamám. Ak mu samozrejme nechali voľnú ruku. Nechtiac sa s reklamou stretol aj na konci svojho života. Keď sa vypredávali posledné parcely v okolí maliarovho majetku všade boli reklamné tabule: „Chcete sa stať Picassovými susedmi? Poponáhľajte sa...“ (3)

Veľmi sa mi páčila veta na konci knihy Jaquesa Perryho Ja, Picasso. Taká jednoduchá veta, ktorú vyslovil sám maliar. „Milujte ma“. (4)

Jeho renesančné umenie kresby, jeho fantasticky bohatá invencia, jeho neobyčajné chápanie vizuálnych a priestorových problémov, mimoriadne široké a hlboké vnútorné nazeranie, cítenie, schopnosť výrazu... Aj keby sa nestal otcom kubizmu a neprešiel pred tým modrým obdobím, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou popredným umelcom 20. storočia. Vždy však bol predovšetkým maliarom...


1. HOTMAR, J.: Rozhovory nad Seinou. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1980
2. HOTMAR, J.: Rozhovory nad Seinou. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1980
3. SCHRAMM, W.: Grundfragen der komunikationsforschung. München, 1964
4. PERRY, J.: Ja, Picasso. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1984

Pablo Ruiz Picasso
(* 25. október 1881, Málaga Španielsko – † 8. apríl 1973, Mougins Francúzsko)

ka



Kamil Tomčofčík

Kamil Tomčofčík

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Spišský hradSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu